Jak se žije na Aljašce?

Človek ktorý so mnou zdieľa život a jednu domácnosť bol na miestach, na ktoré sa mnohí z nás nikdy nedostanú. Takže som pre zaujímavý rozhovor nemusela ísť ďaleko. Počas študentských rokov, vždy cez prázdniny, si odletel tisíce kilometrov na iný svetadiel, do najväčšieho štátu USA, na Aljašku, kde  neobdivoval len krásy Aljašky, ale predovšetkým tvrdo pracoval. Napriek tomu sú to jeho najkrajšie spomienky...

Ako si sa vlastne dostal k tejto neobvyklej brigáde na druhej strane sveta?

Pred pár rokmi, na vysokej škole, mi o tom povedali spolužiaci, ktorí túto brigádu už absolvovali.  V podstate ma tam pozvali. Je možné sa tam dostať aj oficiálnou cestou, cez agentúru, ale takto nás to vyšlo určite lacnejšie. Momentálny šéf celej rybárne uprednostňuje už známych pracovníkov alebo ich kamarátov, ktorých oni odporučia. Takže som sa aj ja nakoniec stal pravidelným sezónnym zamestnancom a každý rok som so sebou niekoho nového priviedol. Minulý rok som tam bol bohužiaľ naposledy, pretože už nie som študent a to je hlavná podmienka.

Všetci vieme, že Aljaška je poriadne ďaleko, cez koľko štátov si musel preletieť, v ktorej časti Aljašky si pracoval a koľko ťa to stálo?

Letel som z Katowic, z Polska,  pretože to bolo najmenej finančne náročné a letisko je len pár hodín autom od mojej rodnej dediny. Odtiaľ do Frankfurtu potom do Salt Like City, do Seattlu až do Anchorage, to je najväčšie mesto Aljašky. Z Anchorage súkromným malým lietadlom do Dillinghamu a odtiaľ 5-miestnou Cesnou,  čo je malý typ lietadla, až na miesto výkonu práce do rybárskej osady Ekuk. Celá cesta, s letenkami a poplatkami ma vyšla asi 25 tisíc a trvala asi 2,5 dňa. Ale tento rok som mal šťastie, šéf moc chcel aby som prišiel a celú cestu mi zaplatil.

Pracovali tam hlavne mladí ľudia, študenti, z akých kútov sveta pochádzali tvoji spolupracovníci a koľko tam bolo Čechov?

Relatívne dosť Čechov, zhruba 20. Celkovo nás tam bolo asi 180, z toho najviac Srbov, Bulharov, Rusov, Mexičanov,  Poliakov, Turcov a pár Američanov. Každý rok sa tam vracalo viac a viac rovnakých ľudí, takže sme tam postupne vytvorili stálu zostavu a stali sa z nás priatelia. Aj pri cestovaní mi pár priateľov poskytlo strechu nad hlavou. Dodnes sa navštevujeme a pozývame ich aj  k nám do Čiech. Sú to priateľstvá na celý život aj keď sa vidíme len pár krát ročne...

Čo bolo vlastne náplňou vašej práce?

Rybáreň spracováva predovšetkým lososov, takže niektorí prijímali ryby od rybárov, ktorí ich vozili na korbách aut priamo z pobrežia.  Ryby sa museli skladovať v nádrži odkiaľ putovali na spracovanie, ktoré sa robilo z časti ručne, z časti strojovo.  Takže je to dosť náročná a nečistá práca. Dievčatá napríklad pracovali v časti kaviáru, v prádlovni alebo v kuchyni.

A čo presne si mal na starosti ty?

Ja som priamo s rybami do kontaktu neprichádzal, pretože som mal na starosti obsluhu a predaj pohonných hmot a paliva, pre miestnych obyvateľov a rybárov.  Zaistenie a dodanie občerstvenia pre pracovníkov v továrni.  Kontrolu a zvoz odpadu z továrne a z celého areálu. Opraviť to čo sa náhodou pokazilo a to čo bolo proste potrebné. Ale tiež som si prešiel prvé roky tou špinavou prácou. Keďže som bol tento rok v Ekuku už piaty krát mal som trochu lepšiu pozíciu, ktorá bola aj viac platená. Vlastne ako sa to vezme, mal som viac zodpovednosti, časovo náročnejšiu náplň a tým pádom som padal do postele ako jeden z prvýchJ Denne som pracoval 16 hodín, každý boží deň, bez jediného dňa pauzy.

Spomenul si plat, koľko si si zarobil ty a koľko ostatní? Teda ak to môžeš prezradiťJ Zaujíma ma či sa naozaj vyplatí letieť cez celý svet na pár mesiacov a stráviť celé prázdniny ťažkou drinou...

Bežný priemerný plat sa tam pohybuje okolo 8 dolárov za hodinu, každým rokom sa stálym brigádnikom pridáva asi pol dolár na hodinu na viac. Ja som tento rok mal 11,5 dolára. Takže áno, je to slušná brigáda a stojí za to, kedysi som z tohto zárobku vedel žiť celý študentský rok. Bol to vlastne môj jediný príjem.

A nebolo ti trochu ľúto tráviť už piaty rok po sebe prázdniny zásadne na Aljaške, bez svojich priateľov a v podstate ani nezažiť poriadne leto so slnkom a vodou?

Ale ja som v podstate trávil leto so svojimi priateľmi, aj keď ďaleko od Čiech. Je pravdou, že poriadne leto som na Aljaške nezažil, pretože tam nie sú tak vysoké teploty a už vôbec sa tam vo vode nekúpe. Opálené som mal vždy len predlaktie, od krátkeho trička a spálené uši!  Slnko je tam síce slabé ale agresívne.

To ma nabáda k ďalšej dôležitej otázke, aké ste mali na Aljaške počasie? Veľa ľudí si myslí, že tam je večná zima, je to pravda?

Tento rok bol studený a daždivý. Inak býva cez leto maximálne 20 stupňov.  Ekuk je na severozápade Aljašky, takže večná zima tam určite nie je... Ale napríklad severné mestá majú tvrdé zimy a po dobu asi 9 mesiacov tam je priemerná teplota 0 stupňov Celzia.

Asi prvé čo človeka v lete na Aljaške prekvapí ,je veľmi dlhý polárny deň, keď nám slnko zapadalo až o 00:30 až  01:00 v noci a o dve hodiny zase vyšlo. Trvá to asi tri mesiace. Polárna noc trvá len dva mesiace a nastáva cez zimu, vtedy je úplná tma.  Trvalí obyvatelia Aljašky dostávajú od štátu príspevky na podporu ťažších  životných podmienok. Neviem si to vôbec predstaviť...:-)

Ako veľký je Ekuk a koľko tam žije obyvateľov? Spomínal si, že to je len rybárska osada...

Žije tam asi 40 až 50 rodín v dočasných príbytkoch z dreva. Stáli obyvatelia tam nie sú žiadni. Iba cez zimu je v továrni ubytovaný strážnik so ženou, ktorý stráži továreň.  Sezóna trvá necelé dva mesiace, jún a júl a počas tohto obdobia sa tam sťahujú ľudia alebo rodiny, ktoré si privyrobia chytaním rýb a ryby predávajú do továrne, k nám, kde sa zase spracovávajú. Ryby sa potom predávajú veľkoodberateľom a  do obchodov, ale veľká časť sa exportuje do zahraničia.

Trávil si celý čas len v Ekuku alebo si jazdil aj niekam po okolí? Ako ďaleko bolo najbližšie mesto?

Najbližšie mesto bolo Dilingham asi 15 minút lietadlom. Autom sa tam bohužiaľ dostať nedá, všade sú  samé bažiny a močiare. Z Ekuku som sa prakticky nepohol až do konca sezóny.

Zaujímalo by ma, ako žijú ľudia na Aljaške? Kde a v čom  vidíš najväčšie rozdiely medzi aljašským a naším životom?

Tak napríklad každá rodina má nárok si jeden krát ročne uloviť losa. Samozrejme v presne určenej dobe a predpísaným spôsobom.

Rozdiely sú aj v potravinách a v cenách. Keďže sa takmer všetko musí dovážať, je tam pomerne draho. Ale nejaké očividné rozdiely medzi nami nie sú, tiež chodia do práce aby mali z čoho žiť a milujú svoju krajinu, v tom je možno trochu rozdiel.

A aká je tam príroda? Musí to byť fascinujúce...

V rôznych častiach sa Aljaška líši. V Ekuku je pustá zem, tráva, bažiny a málo stromov. Je tam veľa medveďov a losov. A keď máte šťastie vidieť ich z blízkej vzdialenosti, čo sa stáva vlastne dosť často, je to zážitok na celý život.

Mal si vôbec možnosť, na konci sezóny trochu cestovať alebo si hneď letel domov?

Minulé roky som sa vždy sám alebo s chlapcami zastavil u kamarátky v Seattlu, kde som dokonca raz asi 2 týždne ešte pracoval, maľoval som domy. V Ancorage som tiež pár krát, pár dní pobudol. Ale až minulý rok, cez moju poslednú návštevu Aljašky, som si to poriadne užil. Cestovali sme ešte s dvomi kamarátmi tri týždne po Aljaške a Kanade. Kúpili sme si auto, určili si cestu na mape a splnili si sny.

Opíš nám prosím v skratke kde všade ste boli a čo ste videli?

Z Ancorage sme vycestovali do Denali - do Národného parku s nejvačšou horou Severnej Ameriky Mt. McKinley. Tam to bola skutočná divočina a bolo tam hrozne veľa zvierat. Spali sme u známych, ktorí bývajú v blízkosti parku. Trvalo niekoľko dní, kým sme ho celý prešli. Potom sme sa vydali do dedinky McCarthy, kde sú svetoznáme medené doly a ropovod, ktorý spojuje sever a juh Aljašky. Potom na sever na Kanadu na Cloane Lake, kde sme dva dni liezli po skalách. A ešte do mestečka White horse...potom do Kanady. Je veľa miest ktoré sme navštívili.

Táto výprava vás ale tiež musela niečo stáť, ale chápem, že ste to po tej fuške v rybárni brali ako dovolenku. Čo ste nakoniec urobili s autom?

Áno, dovolenkovali sme celé  tri týždne, ale ušetrili sme na nocľahu a jedle. Spali sme v aute a jedlo sme mali nakúpené na tri týždne dopredu. Umývali sme sa dokonca v rieke! No a auto sme nakoniec nechali kamarátovi v Ancorage, ktorý ho neskôr predal...

To boli naozaj veľké dobrodružstvá...aké to bolo, keď si sa vrátil domov? A nebudete ti za Aljaškou smutno, keď si tam bol naposledy?

Domov som sa samozrejme vždy tešil, akurát mi pár dní trvá, kým si zvyknem na miestny čas a všetko to dospím. Zvykám si na to hrozné teplo a na to, že sú všetci opálení viac než ja. Tak isto mám vždy po návrate veľkú chuť k jedlu a snažím sa nabrať stratené kilá.

A pokiaľ ide o to, či mi bude Aljaška chýbať, myslím, že určite áno, aj keď som každým rokom videl a zažil viac a viac. Určite sa tam raz budem chcieť vrátiť, buď ako turista alebo aj pracovneJ Uvidíme čo mi život ponúkne.... Jedno viem ale určite, Aljaška je moja ďalšia láska, láska na celý život.

Tak, to bola od teba krásna básnická bodka, ktorá nám zreteľne objasnila tvoje city a myšlienky, ktoré pociťuješ k Aljaške. Myslím, že sme sa od teba dozvedeli to najdôležitejšie a najkrajšie čo k Aljaške patrí a o tom ostatnom si môžeme nechať  len snívať. Tebe veľmi pekne ďakujem za rozhovor a snáď sa tam raz vrátiš a zoberieš ma zo sebou.

Průměrná známka : 0

Hodnotilo 0 uživatelů

čtěte také