Maják na ostrove Faros - siedmy div starovekého sveta

Egypt, starobylá Alexandria a jej prístav, kde v krátkej vzdialenosti na najbližšom ostrove, nazývanom miestnymi obyvateľmi Faros, stála vtedy najvyššia stavba sveta, maják Faros.

Bol to jeden z prvých majákov, ktorý bol postavený a jeho životnosť sa odhadovala na neuveriteľných 1000 rokov. Po jeho postavení bol označený za siedmy div antického sveta, ktorý zo šestice divov sveta zanikol ako posledný a dnes už neexistuje (jediným ešte existujúcim divom sveta sú egyptské pyramídy). Jeho pravá podoba nebola nikdy zachytená, ale i napriek tomu sa maják FARUS veľmi významne zapísal do dejín.

Najužitočnejší div sveta

Na mieste dnešnej Alexandrie sa v minulosti nachádzala len malá rybárska osada, kde v roku 332 pr. n. l. po príchode Alexandra Veľkého, začala rásť samotná Alexandria s jej dôležitým prístavom. Dôvodom existencie majáku Faros bola bezpečnosť lodí, ktorá priplávala do Alexandrijského prístavu. Dochádzalo tam totiž k častým lodným nehodám, a to si prístavné mesto nemohlo dovoliť. Ako miesto vybudovania majáku bol určený neďaleký ostrov Faros, ktorý ležal presne pred Alexandrijským prístavom a s pevninou bol spojený hrádzou.

Alexandrijský maják vznikol pravdepodobne v rokoch 300-280 pred n. l., za vlády prvých dvoch Ptolemaiov (Alexandrov nástupca, macedónsky vojvodca Ptolemaios I. Sotér (323-285 pred n. l.) a Ptolemaios II. Filadelfos (285-246 pred n. l.)). Stavbou bol poverený Sostratos z Knidu, Dexifanov syn, ktorý bol dobrým diplomatom a architektonicky sa prezentoval pri stavbe visutých promenád v Knide. S prácou mu pomáhalo veľa ďalších staviteľov a architektov.

To čo starovekí autori zanedbali pri opise stavby a životopise jej architekta, vynahradili na opise majáku. Zo Strabónovho Zemepisu sa dozvedáme kde stál: "Ostrov Faros má dva výbežky, jeden z nich sa tiahne k pevnine, k polostrovu, ktorý z nej vystupuje. ... Najkrajnejší výbežok ostrova tvorí skala obklopená morom. Na tejto skale stojí obdivuhodná mnohoposchodová veža, postavená z bieleho kameňa, ktorá sa volá rovnako ako ostrov. ... Pobrežie je totiž ... nízke, obklopené skalami a plytčinami; je tu teda potrebné vysoké a z mora dobre viditeľné znamenie pre plavcov, aby ľahko našli vchod do prístavu." (http://www.fodor.sk/spectrum/7w_7majak.htm)

Podľa Plinia a Strabona vypadal konkrétnejší opis majáku asi takto: "Na základni štvorcového pôdorysu so 180-190 metrovými stranami stál veľký jednoposchodový palác s vežou v každom zo štyroch rohov. Z jeho stredu vystupovala 70-80 metrov vysoká, postupne sa zužujúca veža ukončená cimburím (cimburie - zubaté ozdobné zakončenie stredovekých hradieb a hradných veží). Zo stredu tejto prvej veže vystupovala veža druhá, rovnako vysoká a s kamennou plošinou na vrchole. Na plošine stála okrúhla stĺpová sieň, v ktorej sa v noci udržiaval oheň. Na stĺpoch spočívala pyramídová veža a na podstavci na jej vrchole stála socha jedného z prvých dvoch Ptolemaiovcov, bohov, chrániacich plavcov." (niekde je uvádzaná socha "boha mora" Poseidona). Celý alexandrijský maják bol vysoký 180 metrov a za noci ho bolo vidieť do diaľky 50-56 kilometrov. Strabónov "biely kameň" bol mramorom.

Napriek tomu, už spomínaná výška 180m ale pravdepodobne presahovala stavebné možnosti minulého sveta, preto sa moderná veda prikláňa k údajom, ktoré uvádzali iní, menej známi autori. Za najnižšiu a asi aj za najpravdepodobnejšiu výšku býva v literatúre udávaný rozmer 117 metrov, ktorá môže zodpovedať výške dnešného 40 poschodového mrakodrapu. Zároveň by to znamenalo, že Maják na ostrove Faru bol najvyšším majákom všetkých dôb.

"FAROS"

Maják dostal meno podľa ostrova Faros, na ktorom bol postavený. V mnohých jazykoch sveta dnes slovo "pharos" znamená maják. (Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros). Jedinú predstavu o tom ako maják vyzeral, máme zo zobrazení na rímskych minciach a z opisu spisovateľov tých čias. Tvar minaretov na starších muslimských mešitách o niekoľko storočí neskôr, bol podobný trojstupňovému tvaru z Farosu. To teda vypovedá o širšom architektonickom vplyve tejto úžasnej stavby.

Keď si Alexandriu podmanil Cézar, v roku 48 pr. n. l., došlo k významného poškodeniu majáku Faros, pravdepodobne boli poškodené len najvyššie poschodia. V r. 41-65, za vlády Claudia a Nerona, bol maják opravený a obnovený. Osud majáku ale ani tento krát neprial a v 4. storočí ho značne poškodilo zemetrasenie a oheň v ňom navždy zhasol. Potom slúžil maják svojou bielou farbou už len ako denný maják. Koncom 10. storočia ho postihlo ďalšie osudné zemetrasenie a z majáku sa zachovala už len štvrtina. V 13. storočí poslúžili jeho ruiny miestnym obyvateľom ako stavebný materiál a už nevykonával žiadnu užitočnú úlohu. A v roku 1326 boli jeho pozostatky navždy pohltené vodou vplyvom ďalšieho zemetrasenia. Alexandrijský prístav už bol v tej dobe zaplavený pieskom a severná časť ostrova Faros bola spojená s pevninou.

Pozostatky alexandrijského majáku sa našli až v roku 1962. Vtedy sa jeden taliansky športový potápač ponáral pri tureckej pobrežnej pevnosti z 15. st., stojacej tam, kde predtým maják. Na morskom dne našiel mramorové stĺpy jeho priečelia. Keď bola neskôr sprístupnená turecká pevnosť, ukázalo sa, že niektoré schody jej schodísk sú z mramoru majáka.

Průměrná známka : 0

Hodnotilo 0 uživatelů

čtěte také