Vianočné zvyky a tradície

Kedysi panovala povera, že ak nejaká gazdinka pečie ešte na Štedrý deň môže k nej pribehnúť nadprirodzená bytosť v podobe hovoriaceho býka. Aby sa nevítaná bytosť opäť vrátila tam, odkiaľ prišla, musela od gazdinej dostať čerstvo upečený malý bochníček. Podobne sa hovorí, že v Štedrý deň sa má držať pôst. Deťom, ktoré sa nemôžu dočkať večere sa sľubuje, že keď vydržia, uvidia zlaté prasiatko. Všetci ale vieme, že stačí ísť do lesa na stromček a mať so sebou kofolu a prasa uvidíte hneď.

Povery a zvyky

Staršie generácie dodnes dodržiavajú dlhoročné tradície.

Ľudia museli pri Štedrovečernej večeri sedieť za stolom bosí a museli mať položenú aspoň jednu nohu na sekere, ktorá bola položená pod stolom. Toto ich malo ochrániť pred chorobou.

Ďalšími zvykmi boli napríklad zväzovanie nôh stola reťazou, aby rodina držala pokope a sypanie zrna na stôl, aby bola rodina bohatá.

V gazdovských dvoroch sa tradovalo na Štedrý deň nakŕmiť statok chlebom s medom a do vedra sa naberal sneh, ktorý mal zaistiť dostatok mlieka.

A nasledujúca povera poteší najmä slobodné dievčatá a ženy. Po večeri dievky vymietli popol z pece a vysypali ho na dvor, kde sa čakalo na prvý brechot psa. Z ktorej strany zabrechal pes, tým smerom sa mala dievka vydať a tam mala stretnúť svojho vyvoleného. Mnohé z nás by to aj vyskúšali, ale kto dnes má pec alebo dvor?

Mám tu aj jednu poveru pre chlapcov, na čo budú určite veľmi hrdí : Počas štedrého dňa mohol prísť do domu ako prvý len chlap, nikdy nie žena. Verilo sa, že chlap nosí do domu dobré správy.




Pri štedrovečernej večeri sa hádžu orechy na všetky štyri svetové strany ako symbol, aby do domu prichádzali len samé dobré veci. Dobrá hospodárka nesmela zabudnúť ani na zvieratá, ktoré sa doma chovali, či to boli zajace, prasiatká, pes, všetci dostali z každého jedla niečo. Pod každý tanier gazdiná položila kapriu šupinku a mincu, aby sa v dome držali peniaze. Na Štedrý deň sa malo jesť mäso beznohé (ryba), na Kristovo narodenie dvojnohé (hydina) a na deň svätého Štefana štvornohé (napríklad mäso z prasiatka).

Na slávnostný stôl sa dáva vždy jeden tanier navyše pre nečakaného hosťa. Ak si všetci z rodiny sadnú za stôl k štedrej večeri, už nemôže nikto vstať. Kto vstane, ten by pri budúcej štedrej večeri už nemusel byť.

SYMBOLY VIANOC


Stromček

História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Na naše územie prenikol stromček až koncom 18. storočia z Nemecka.

V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr. V minulosti sa ozdoboval stromček ozdobami domácej výroby a ručných prác. Sušené ovocie, medovníčky, vystrihnuté ozdoby z papiera, orechy. Podieľala sa na tom celá rodina najmä deti. V dnešných dňoch zájdeme do obchodu a čím sa niečo viac blyští alebo žiari, tým toho viac nakúpime. Napriek tomu duch vianočného stromčeka zostáva zachovaný, pretože nie je nič krajšie ako vidieť z okna stromček, ktorý sa ligoce. Alebo sedieť v obývačke a vychutnávať si tú pohodu a pohľad naň.

Betlehém

Dávno pradávno, pred dvetisíc rokmi, sa na mrazivej zimnej oblohe zjavila jasná, žiarivá hviezda. Jej strieborný svit zalial celú zem. V jej žiari ostatné hviezdy bledli...
"Aký je to zázrak?" čudovali sa všetci. Mnohí ľudia, chudobní aj bohatí, pastieri aj králi, sa vydali za nádhernou hviezdou, ktorá putovala nočnou oblohou.
Hviezda sa zastavila nad mestečkom Betlehem. Najjasnejšie svetlo sa vznášalo nad chudobnou maštaľkou, v ktorej nocovali unavení pútnici Mária a Jozef. Tej noci sa im narodil syn...JežiškoJ

Betlehem alebo jasličky predstavujú zobrazenie svätej rodiny Jozefa, Márie a Ježiška. Stavali sa v kostoloch a neskôr aj v domácnostiach, dokonca oveľa skôr ako vianočné stromčeky. Živý betlehem vytvoril sv. František z Assisi, keď v r. 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku zorganizoval vytvorenie živého betlehemu. Vytvoril drevenú konštrukciu, požičal si domáce zvieratá – osla a vola, našiel dobrovoľníkov, ktorí predstavovali Máriu a Jozefa. A dieťaťom bola bábka.

Oplátky

Oplátky symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, telo Ježiška prestavuje práve oplátka, ktorá sa je na Štedrý deň s medom a cesnakom. Dievčatám robili rodičia krížiky na čelo, aby boli krásne a deťom, aby poslúchali. Cesnak bol považovaný za všeliek proti chorobám. Dokonca ho ľudia používali ako ochranu proti upírom či zlým duchom. Dnes sa už oplátky pečú len v niektorých rodinách, kde krásne rozvoniavajú, ale dostať ich kúpiť bežne v obchode. V 19. storočí však mali výsadu piecť vianočné oplátky len učitelia či organisti. Dva či tri dni pred Vianocami ich školopovinné deti roznášali do rodín. Oplátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii.

Vianočka

Prvá zmienka o vianočke je z 16. storočia. Za dlhé roky prešla drobnými zmenami. Najprv vianočku mohli piecť len pekári. Od 18. storočia si ju začali ľudia piecť doma sami. Prvé z doma upečených vianočiek mal dostať hospodár, aby sa mu urodilo veľa obilia. Veľká vianočka sa na záver štedrovečernej večere rozkrájala. Niekde z nej počas Štedrého večera dávali po krajíčku aj dobytku, aby bol zdravý a neškodili mu zlé sily.

Zhotoviť vianočku nebolo a nie je jednoduché, a preto sa pri príprave cesta, pletení a pečení vianočky dodržiavali rôzne zvyky, ktoré mali tvorbe vianočky zaistiť úspech. Gazdiná mala miesiť v bielej zástere a šatke, nesmela hovoriť, pri kysnuté cesta mala vyskakovať vysoko do výšky. Dávnym zvykom tiež bolo zapekanie mince. Kto ju pri krájaní našiel, mal istotu, že bude zdravý a bohatý po celý budúci rok. Pripálená alebo natrhnutá veštila neúspech.
Vianočka je dodnes nevyhnutnou a nepostrádateľnou súčasťou vianočných sviatkov, či už pečená doma alebo kúpená v obchode. I dnes sú zruční majstri, ktorí dokážu spodný pletenec zhotoviť zo siedmich prameňov (najčastejšie sa pletie zo štyroch), alebo upletú celú vianočku naraz zo šiestich prameňov.

Vianočná hviezda

Krásne žiarivá červená „hviezda“. Vianočná ruža pochádza zo Strednej Ameriky a v prírode kvitne po celý rok. Je známa aj pod menom Poinsettia. Tieto rastliny sú inak nazývané i "rastliny krátkych dní", pretože kvitnú iba vtedy, ak nie sú vystavené svetlu viac ako 12 hodín V bytových podmienkach sa jej veľmi nedarí, ale ak sa o ňu odborne stará, rozkvitne. Vianočné ruže neznášajú vlhkosť, preto by sa nemali často zalievať. Kvet vydrží aj niekoľko mesiacov.

V čase Aztékov bola symbolom nového života pre bojovníkov, ktorí padli. Krík vianočnej ruže pochádza z Mexika, kde ho indiáni volali „kvetom s listami pevnými sťa koža.“ Rozširovali ho brazílski misionári, ktorí ho vysádzali pri kostoloch.

Imelo

Rastlina, ktorá je vždy zelená pripadala tajomná už naším predkom. Rastie vysoko v korunách stromov a plody imela, ktoré sa podobajú perlám, dozrievajú práve v decembri. Ľudia doteraz veria, že imelo chráni pred ohňom alebo pred zlým duchom, a že prináša veľké šťastie. Preto pobozkanie svojho partnera pod vetvičkou imela prináša trvalú lásku. Imelo však nemôže kupovať pani domu, ale musí ním byť obdarovaná - tak prinesie lásku a šťastie.

Pieseň Tichá noc

Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc je nerozlučne spätá s Vianocami a jej melódia i slová sa nesú našimi príbytkami. Táto krásna svetoznáma rakúska pieseň, vznikla v Rakúsku na Vianoce v roku 1818 a bola preložená už do viac ako 200 jazykov sveta.

Ako vznikla a ako sa dostala k nám?
Učiteľ a organista kostola sv. Mikuláša Franz Gruber sa tesne pred Vianocami rozhodol skontrolovať organ a zistil, že si z neho urobili kostolné myši slávnosnú predvianočnú večeru. Poprosil teda o pomoc, kaplána Josepha Mohra, aby mu k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu. Keďže organ vypovedal službu, učiteľ sa rozhodol vziať si so sebou gitaru a po svätej omši vianočnú pieseň nacvičil spolu s veriacimi. Ich vianočná pieseň sa stala svetoznámou a obľúbenou a začala sa rýchlo šíriť. V roku 1840 prekročila hranice Drážďan, o ďalších 30 rokov dobyla Ameriku a presadila sa v ďalších krajinách sveta. Onedlho jej ľudia prisúdili dokonca titul „najkrajšej vianočnej piesne sveta.“ Dodnes je symbolom pokoja i lásky medzi ľuďmi a vytvára ozajstnú vianočnú náladu.

Vianočná guľa

V roku 1889 Francúz Pierre Dupont si dal patentovať výrobu najobľúbenejšej ozdoby vianočného stromčeka, fúkanú guľu z jemného skla. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule a zakrátko po ich uvedení na trh reagoval na rast dopytu rozšírením sortimentu o farebné výrobky prizdobované ornamentmi, kresbami vtákov, kvetmi, hviezdičkami, symbolmi kresťanstva a inými motívmi. Začiatkom dvadsiateho storočia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, dažďové kvapky a slzy. Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe.

Anjeli

Tieto duchovné netelesné bytosti priniesli Márii posolstvo o príchode a narodení Ježiša Krista Anjeli rozprestierajú nad všetkými ľuďmi svoje ochranné krídla, pomáhajú im, a chránia ich pred zlom. Mať v domácnosti akéhokoľvek anjela- malého, či väčšieho, skleneného, či hlineného znamená dobro pre všetkých ľudí pri štedrovečernom stole. Anjeli sú zosobnením dobra.





Tak to vidíte, iný dom, iný zvyk.

Keď som ja bola malá, chodili sme pred Štedrým dňom do kostola - vyspovedať sa a v noci na polnočnú omšu, zaspievať si a prijať oplátku. Už som veľká už do kostola nechodím....

Keď som bola malá, hladkala som kapra vo vani a dávala mu meno. A plakala, keď mu ocino odrezal hlavu. Postupom času to už ani ocino nezvládal, tak už roky kupujeme mŕtvu rybu.

Počas slávnostnej večere sa rozrezalo jablko. Keď bolo čisté, bez červov, mali sme byť celý rok zdravý. Každý sme si zobrali kúsok. Potom sa hádzali orechy do každého rohu, cez rameno. Odkedy sme takmer rozbili televízor, to už nerobíme.

Živú, voňavú borovicu sme vymenili za umelý stromček z Quelle. A papierový betlehem, ktorý mal vždy miesto pod stromčekom sa stratil bohvie kam...

Nie, naše zvyky sa nevytratili, len sme ich nahradili inými, predstavujúcimi súčasnú dobu. A tak trochu sme si to aj zľahčili...

Verím ale tomu, že niekde, v iných rodinách, sa modernou dobou neriadia a taktiež sa nedajú ovplyvniť nedostatkom času, pretože či chceme alebo nechceme na Vianoce si čas musí urobiť každý.





V súčasnosti stromček zdobí sestra, pretože má dizajnérske nadanie, ja zase zdobím medovníky, pretože ako jedinej sa mi netrasie ruka.

Mamina pečie ako bláznivá, dokonca aj v deň Štedrovečerný. Každý rok chce skúsiť nové a nové druhy pečiva, ale nakoniec máme aj tak najviac medvedích labiek, ktoré nikto neje.

Kamarátka Petra nám vždy prinesie „Božie svetlo“, až niekde z tramtárie. (z Betlehému).

Je mi jasné, že po ceste sto krát zhaslo, ale aj tak ho chránim dlaňami a nosím susedke.

Pri štedrej večeri si ako prvé dáme oplátky s medom a cesnakom. Polievku máme hríbovo šošovicovú, so sladkou domácou vianočkou. Druhý chod je vysmážaný kapor so zemiakovým šalátom.

Darčeky rozdávam ja a potom pozeráme rozprávky....J

Každý to má doma inak. A ako to máte vy?

Průměrná známka : 10

Hodnotilo 1 uživatelů

čtěte také