Západné Tatry: Bystrou dolinou na Bystrú

14.09.2009 - Michal Hegedus
Přečteno : 2689x
Počet komentářů : 3
Cestování / Cestopisy

Na Slovensku okrem Vysokých Tatier máme Tatry aj Západné. V niekoľkých článkoch sa vás pokúsime oboznámiť s tým, kam a ako! Toto je prvý z nich...

V tieni Vysokých Tatier stoja smerom na západ Západné Tatry. Svojou krásou však môžu spokojne konkurovať aj svojim väčším susedom. Pomedzi ich vrchy sa smerom od Vysokých Tatier rozkladajú Kôprová, Tichá, Kamenistá, Bystrá a Račkova dolina. Práve Bystrá dolina je tou, ktorá vás zavedie na najvyšší vrch tejto časti nášho najvyššeho pohoria - na Bystrú. V tomto článku sa vás pokúsime informovať, ako aj o túre, tak aj o prírode a jej zvláštnostiach.

Počiatočnou stanicou našej túry bola chatárska oblasť Hrdovo, ležiaca asi kilometrov od Pribyliny. Odtiaľ nás žltá značka viedla smerom ku kopcom. Prvou prekážkou, ktorú bolo treba prekonať, boli malé kopce na začiatku doliny - Suchý a surový Hrádok. Turistický chodník viedol presne medzi ne, až sme narazili na rieku Bystrú. Tá nás sprevádzala skoro celou trasouaž ku Bystrým plesám. Žltá značka nás ďalej viedla cez les pomedzi Ježvú naľavo, Kotlovú napravo a chodník nenápadne stúpal smerom nahor. Po asi 75 minútach sa dostávame k odpočívadlu so studničkou. Tretina cesty je za nami. Cez mostíky pokračujeme na druhú stranu rieky a pred nami sa vynára výhľad na hrebene. Les pomaly ustupuje, na rad prichádza kosodrevina. Popri rieke možno zazrieť prvé Astry alpínske, a taktiež Horec Bodkovaný. Tentoraz je už túra oveľa zaujímavejšia, kedže každým krokom sa vám otvárajú nové pohľady. Od odpočívadla ubehla ďalšia hodina cesty a my sme sa už radovali z výhľadu na plesá.

Nad nami sa vo výške 2248 m.n.m. týčil vrchol Bystrej. Čakala nás najnáročnejšia časť výstupu. V skalných stenách na dplesami sme spozorovali Orlov kráľovských, no boli priveľmi ďaleko na to, aby sme ich odfotili. Posledná tretina cesty pozostávala zo serpertín vedúcich na hrebeň a jeho zdolania. Z posledných síl sa nám podarilo prekonať serpentíny a ocitli sme sa na hreben. Pred nami sa otvorila nová krajina. Ako na dlani sa pred nami rozprestierali Vysoké Tatry, Oravská priehrada a poľské dedinky. Na juh to zas boli Nízke Tatry a Tatranská kotlina. Najväčším prekvapením však bolo, keď sa pri nás objavil Kamzík vrchovský a začal sa pásť. O chvíľu neskôr sme narazili na cel kamzičiu rodinu. Celí naradostení sme hravo zdolali aj vrchol. Ak nepočítame fotenie, trvalo nám to presne tri a pol hodiny. Prekonali sme prevýšenie 1400 metrov a prešli približne 8 kilometrov. Na vrchole sme objavili aj Ružu alpínsku. Cestou naspäť nás pri plesách pozdravili aj svište, ktorých najväčší výskyt je práve tu, v Západných Tatrách. Spokojní, ale zničení sme sa po 9 hodinách vrátili domov, aby sme sa s vami moli podeliť o tento zážitok...